NAŠA NOVÁ KOLEKCIA JE EŠTE EKOLOGICKEJŠIA, A TO DOSLOVA

Preto neustále hľadáme materiály, ktoré sú ekologické a aj vyrobené ekologickým spôsobom. Prvé výsledky sú tu! Nová matná kolekcia Athleeya sa pýši recyklovanými materiálmi, no ponúka štýl a pohodlie athleisure štýlu bez kompromisov. Zamilujte sa s nami!   

Asi si aj vy, milé „athleeye“, všímate, že súčasný textilný a odevný priemysel si čoraz viac uvedomuje dopad svojej produkcie na našu planétu a životné prostredie a hľadá alternatívne ekologické zdroje surovín. Odpoveďou je produkcia recyklovateľných, biodegradovateľných a opätovne použiteľných materiálov, ktoré sme v novej kolekcii Athleeya kúskov využili aj my.   

Materiály z recyklovateľných zdrojov

Otázka preťažovania životného prostredia plastovými odpadmi je hlavnou témou textilného priemyslu už niekoľko dekád, no v posledných rokoch naberá na intenzite. My to vnímame nielen na svetových výstavách látok, ale aj v komunikácii so samotnými dodávateľmi. Tí, ktorí nás sledujú už nejaký ten piatok, vedia, že nechceme prispievať k znečisťovaniu našej planéty odpadmi a plastmi z výroby. Preto sme si ako náš interný cieľ stanovili postupne nahradiť všetky materiály, ktoré využívame, ich ekologickou a udržateľnou alternatívou – materiálmi, ktoré sú recyklované a recyklovateľné, i také, ktoré sa v prírode samé rozložia.

Tu sú fakty, prečo je to pre nás také dôležité:

• Globálna výroba plastov dosiahla v roku 2014 až 314 miliónov ton a predpokladá sa, že do roku 2050 vzrastie na viac ako 1 200 miliónov ton.
• Každý rok skončí v oceánoch a moriach odhadom 10 miliónov ton plastov. Podľa organizácie OSN tak môže byť v oceánoch do roku 2050 viac plastového odpadu ako rýb.
• Jedným z najnebezpečnejších plastových odpadov v oceánoch sú rybárske siete. Odhaduje sa, že tvoria až 46 % všetkého odpadu v Tichom oceáne, čo predstavuje 70 ton rybárskych sietí. Zároveň ide o najsmrteľnejšiu formu morského odpadu, nakoľko zachytáva živočíchy žijúce v moriach. Každý rok sa viac ako 100 000 veľrýb, tuleňov a korytnačiek zachytí do stratených alebo opustených rybárskych sietí, následkom čoho hynú. 
• Oceánu trvá až 600 rokov, kým biologicky rozloží rybársku sieť; pri plastovej fľaši je to 450 rokov a plastová nákupná taška sa rozloží priemerne v priebehu 20 rokov. 

Ako to vidíme my

Naša chuť vyrábať stále nové produkty je nekonečná, no množstvo nášho odpadu chceme minimalizovať na maximum. Aj preto vám balíme naše athleisure kúsky do recyklovateľných krabičiek a kompostovateľných tašiek. Prednedávnom sme zo zvyškov látky začali šiť gumičky do vlasov, ktoré môžete využiť aj ako netradičný náramok a doplnok k vášmu outfitu. S novou kolekciou sme sa posunuli ešte ďalej, keď sme na jej výrobu použili ECONYL®, ktorý vzniká výlučne recykláciou odpadových produktov. 

ECONYL® pochádza z dielne talianskej plastovej spoločnosti Aquafil, ktorá uviedla tento materiál na trh v roku 2011. Vyrába sa regenerovaným procesom výlučne odpadových plastových materiálov, akými sú priemyselné plasty, zvyšky tkanín pri výrobe odevov, staré koberce a taktiež rybárske siete vylovené z morí a oceánov. ECONYL® má kvalitatívne identické vlastnosti ako klasický nylon vyrobený z ropy, je rovnako pružný a pevný. Využíva sa najmä na výrobu športového oblečenia, legín, plaviek či pančúch. Na rozdiel od klasického nylonu, ktorého produkciou vzniká množstvo odpadu, econyl má priaznivý vplyv na životné prostredie – vyrába sa recykláciou plastových odpadov, nezaťažuje našu prírodu a, čo je úžasné, je možné ho recyklovať donekonečna. 😊

Proces výroby Econylu

1. RESCUE: prvým a najdôležitejším krokom je zber plastového odpadu z celého sveta – koberce, tkaniny, rybárske siete, priemyselný plastový odpad. Následne sa zozbieraný odpad vyčistí a pretriedi, aby sa využil všetok zozbieraný nylon. 
2. REGENERATE: nasleduje proces regenerácie a čistenia, ktorý tvorí komplex niekoľkých chemicko-fyzikálnych procesov vrátane depolymerácie a štiepenia zložiek, výsledkom čoho je obnova nylonu vo svojej pôvodnej podobe.  
3. REMAKE: vzniká regenerovaný econyl, ktorý sa používa na výrobu transparentnej priadze a polymérov, a tie sa ďalej používajú na výrobu odevov a interiérových produktov do domácností. 
4. REIMAGINE: akonáhle produkty vyrobené z econylu stratia svoju využiteľnosť pre konečného spotrebiteľa, je možné ich znovu zrecyklovať. Proces regenerácie sa zopakuje a vyrobia sa nové vlákna a polyméry a z nich nové produkty. Takýto proces recyklácie je v prípade econylu nekonečný. 

Novú kolekciu sme zmatnili, vyhrá nad tou lesklou? 😉

Nie každý typ materiálu dokážeme flexibilne nahradiť recyklovanou verziou, obzvlášť taký, ktorý má špeciálny povrch alebo úpravu. Naša nová kolekcia je vyrobená recykláciou rybárskych sietí (nebojte sa, vonia novotou, siete sú dávno vyčistené) a má matný nádych a jemne kompresný efekt, ktorý perfektne formuje ženské krivky. Na dotyk pôsobí ako druhá koža, materiál je jemný, ale dostatočne odolný, aby vás ochránil pred podozrievavými zrakmi spolucvičiacich alebo okoloidúcich. Nič nepresvitá, naopak, nový materiál si zachováva rovnako presvedčivé krytie ako lesklé kúsky, a preto sa nemusíte báť siahnuť ani po bledších odtieňoch. 

Hoci sme do Athleeya šatníka priniesli nový materiál, naďalej napĺňa všetky atribúty nadčasovosti, elegancie, praktickosti, ženskosti s trochou sexi podtónu. O trendovom strihu ani nehovoriac. 

↓↓↓

Pri výrobe 10 000 ton econylu sa ušetrí až 70 000 barelov ropy a 57 000 ton CO emisií oproti výrobe 10 000 ton klasického nylonu vyrobeného z ropy!

Štatistiky, ktoré o(c)hromia:

• Textilný a odevný priemysel v roku 2015 spotreboval až 79 miliárd metrov kubických vody.
• Na výrobu jedného trička sa spotrebuje až 2 700 litrov vody – čo je množstvo pitnej vody na jedného človeka na 2,5 roka.
• Pri praní syntetických materiálov skončí každý rok v oceánoch 0,5 milióna ton mikrovlákien, čo predstavuje 35 % uvoľnených mikroplastov do životného prostredia.
• 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov vzniká pri výrobe odevov a obuvi. To je viac, ako vyprodukujú všetky medzinárodné lety a námorná doprava dokopy.   

Zdroje:

C. M. Rochman, M. A. Browne, B. S. Halpern, B. T. Hentschel, E. Hoh, H. K. Karapanagioti, L. M. Rios

Mendoza, H. Takada, S. Teh, R. C. Thompson, Classify plastic waste as hazardous. Nature 494, 169–171 (2013).

https://www.unep.org/news-and-stories/story/how-banish-ghosts-dead-fishing-gear-our-seas

https://www.weforum.org/agenda/2018/11/chart-of-the-day-this-is-how-long-everyday-plastic-items-last-in-the-ocean/

EPRS (2017, 2019, 2020), EEA (2019), OSN (2018)